Úlomky z Malého dunaja

Opäť zas po dlhej dobe sedím na brehu Malého Dunaja. Kvapky aprílového dažďa padajú na kapotu môjho auta a ja, usadený na zadných sedadlách, spomínam na krásne chvíle.  Prehliadam si fotky z posledných výprav, ktoré som tu strávil a v hlave mi víri množstvo myšlienok.

„Píp“, príposluch hlási prvý kontakt. Podľa všetkého ide o kŕmiace sa biele ryby, ktorých je tu neúrekom a hlavne z jari, pred trením dokážu svojim apetítom narobiť na kŕmnom mieste peknú paseku. I tak mi prenikavý tón vháňa značnú dávku adrenalínu priamo do žíl.  Chvíľku mi trvá, než opäť naviažem na myšlienkovú niť. Medzi množstvom fotiek nachádzam jednu zapadnutú z vychádzky, ktorá sa odohrala v dnešný dátum, avšak minulý rok. Niekoľko hodín a dobre nachystaný Krill mi priniesli urasteného šupíka. Išlo vlastne o prvého kapra, s ktorým som sa tu minulý rok stretol.

Ďalšiu partizánsku výpravu som podnikol približne dva mesiace od prvého kontaktu. Tento raz ma k vode ťahal ten dobre známy pocit, keď Vám rybárska dušička káže byť vonku. Hru s miestnymi kaprami som rozohral neskoro po zotmení. Opäť mi spoľahlivo poslúžil Krill, ktorému neodolal jeden z klasických zástupcov malodunajskej sorty. 

Potulky za Malodunajskými kaprami nemohli dopadať lepšie. Silu I secretu som sa rozhodol vyskúšať ešte niekoľko krát. Výsledkom bolo zopár menších kapríkov, ktoré však v slnkom zaliatych ránach pôsobili naozaj majestátne. Dokonca sa mi v podberáku ukázal i jeden z lepších obyvateľov, no moja nepripravenosť a absencia fotoaparátu ma stáli fotku z krásnym úlovkom a nekvalitné fotografie z mobilu mi dodnes pripomínajú že foťák musí byť neustále v pohotovosti. 

Posledné fotky v albume značia koniec spomínania. Ďalšie krátke pípnutie ma vracia do reality. Ešte chvíľu hladím na pomaly plynúci rieku. Tak schválne, koľko krát sa mi ju podarí navštíviť počas tohto roka? A aké tajomstvá a poklady mi prinesie? To zatiaľ netuším, jedno viem však isto, ešte aspoň raz by som si prial stretnúť Lucku...

Za Nikl Team

Erik Voltemar